Mysli globálne, konaj lokálne“ –
„Think globally, act locally“
Projekt: Modrá škola – naša škola
v rámci programu „SK02 Prispôsobenie sa zmene klímy – prevencia povodní a sucha“
financovaný z Finančného mechanizmu EHP a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky
www.eeagrants.sk
Výska grantu: 38.350,00 €
Doba realizácie: jún 2014 – apríl 2016
Projektová zmluva: 857/2014 zo dňa 19. júna 2016
(link: https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=1411397&l=sk)
MENU:
1. Aktuality
2. O projekte
3. BlueTripNorway 2015
4. Partneri
5. Kontakty
Realizátor projektu:
Gymnázium Michala Miloslava Hodžu
M. M. Hodžu 860/9, 03101 Liptovský Mikuláš
IČO: 00160679
Kontaktná osoba:
PhDr. Matúš Stáňa, projektovýá manažér
e-mail:Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
mobil:+421 905 636 965
Pri realizáciu projektu ďakujeme naším partnerom:
* Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva (SMOPaJ)
www.smopaj.sk
za cenné rady pri výbere osadených drevín a ich umiestnení
* Správa Tatranského národného parku
www.spravatanap.sk
za cenné rady pri výbere osadených drevín a ich umiestnení
* spoločnosti ABEJA s. r. o.
www.abeja.sk
za konzultácie k stavebnej časti projektu
* RNDr. Ružena Rybáriková – GEORA
za realizáciu hydrogeologického posúdenia
* Ján Buzák – Velvet, s.r.o.
za aktívnu pomoc pri starostlivosti o školský areál a vysadené dreviny
Opis projektu:
Liptovský Mikuláš je mesto ležiace v severnej časti Slovenska, v liptovskej kotline medzi pohorím Nízkych a Vysokých Tatier. Relatívne výrazné zásoby podzemnej vody a dostatočné množstvo zrážok počas roka vytvárajú potenciál, no zároveň aj výzvu na efektívne hospodárenie s touto životne dôležitou tekutinou. Je pravdou, že meniace sa klimatické podmienky túto výzvu ešte zintenzívňujú a spoločnosť sa zmenám musí prispôsobovať. Gymnázium Michala Miloslava Hodžu má zámer byť spoločensky zodpovednou školou - zodpovednou voči svojmu okoliu a komunite, v ktorej pôsobí. Cieľom školy je prispôsobiť svoje učebné osnovy meniacim sa spoločenským, ekonomickým a ekologickým podmienkam, no na druhej strane ich aj priblížiť k praktickým potrebám najbližieho okolia tak, aby v procese vyučovania bolo obsiahnuté aj skutočné riešenie reálnych problémov, na ktoré môžu mať žiaci a zamestnanci školy dosah. To bolo aj východiskom predkladaného projektu.
Vzhľadom na zameranie projektovej výzvy sa projekt zaoberal riešením využitia a efektívnejšieho hospodárenia dažďovej vody. Projekt má tri základné rozmery. Prvým je stopercentné odpojenie školského areálu do dažďovej obecnej kanalizácie. Primárnym cieľom bol zber zrážkovej vody kombináciou systémov s povrchovým a podpovrchovým vsakom až do hlavnej studne v priestoroch školského areálu, ktorou bude ďalej zavlažovaný školský dvor. Toto opatrenie si vyžiada aj technicky pripraviť distribúciu odchytenej vody po školskom areáli. Ďalším opatrením bolo vytvorenie dažďovej záhrady v jednom zo sektorov školského areálu, ale tiež ďašia výsadba drevín. Časť betónového - panelového povrchu školského dvora bude vymenená za iný s cieľom vytvoriť oddychovú zónu pre študentov a učiteľov školy. Cieľom projektu bolo, aby konkrétny dizajn opatrení (trasa odvodňovacích kanalíkov, výsadba konkrétneho druhu drevín a pod.) bola navrhnutá a realizovaná priamo študentami. To je druhým rozmerom projektu. Doplniť školský výchovno - vzdelávací program o problematiku hospodárenia s vodou a tematiku klimatických zmien a ich bezprostrednom vplyve na každého z nás. Zámerom projektu je, aby bol školský výchovno - vzdelávací program doplnený aj o konkrétne aktivity v teréne. K tomu využívame dlhodobú spoluprácu s miestnou samosprávou, ale aj Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva, Správou tatranského národného parku, ale aj ďalšími relevantnými občianskymi združeniami v regióne. Tretím rozmerom projektu bola realizácia osvetových a prezentačných aktivít pre rodičov a širšiu komunitu, a to je jednak v rámci každoročných dní otvorených dverí, ale aj počas iných príležitostí. Súčasťou osvetovej činnnosti je aj webová stránka projektu a vytvorenie popularizačnej elektronickej brožúrky.
Ciele projektu
Zvýšenie povedomia a vzdelania v oblasti prispôsobenia sa zmene klímy
Aktivity projektu:
1.úprava Školského výchovno vzdelávacieho programu
2.realizácia konkrétnych adaptačných opatrení v areáli školy
3.publikovanie a propagácia projektu
Výsledky projektu:
1.inovovaný ŠkVP, počas doby realizácie projektu dopad na 450 žiakov – link na ŠkVP
2.realizované adpatačné opatrenia – 100% areálu školy odpojeného od dažďovej kanalizácie
3.zriadenie webovej stránky projektu – podstránka školskej stránky
4.budovanie partnerstiev – rodičia, odborná i laická verejnosť
V našom regióne sa každoročne uskutočňuje zaujímavá akcia, ktorú organizuje Klaster Liptov, s cieľom skrášliť okolie Liptovskej Mary pred letnou turistickou sezónou. Zapájajú sa do nej stredné školy, vrátane nás, študentov a študentiek Gymnázia Michala Miloslava Hodžu. Akcia sa týkala čistenia brehov nášho obľúbeného domáceho mora – Liptovskej Mary, niesla oficiálny názov Environmentálny deň na Liptove.
Autobusom sme sa dopravili do Bobrovníka, kde sa naša práca začala. Rozdelili sme sa do menších skupín, z ktorých každá mala na starosti zbieranie niečoho iného a vyrazili sme do terénu.
Za celý deň sme vyzbierali také veľké množstvo odpadu a nečistôt, že by nám mohli závidieť aj zberné suroviny. Počas práce sme zažili pár nečakaných situácií. Mali sme možnosť vidieť vtipné dvorenie ropúch vo vode. K najzvláštnejším veciam, ktoré sme objavili, patrilo napríklad koleso z auta, neidentifikovateľné kosti zvierat, detské hračky alebo reflexný cestný stĺpik.
Tento deň si užívame a už teraz sa tešíme na ďalšie zážitky, ktoré nás ešte čakajú.
V pondelok 25. 5. 2015 sme sa zúčastnili prednášky doplnenej výstavou na tému Mokrade poklady prírody. Našu školu (Gymnázium M. M. Hodžu) zastupovala trieda kvinta, I. A a I. B, spolu si tak zaujímavé informácie so sebou mohlo odniesť až 68 žiakov.
Prednáška sa uskutočnila v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši, ktorého budova prešla nedávno rozsiahlou rekonštrukciou. V jeho vynovených priestoroch nás pani RNDr. Oľga Removčíková oboznámila o pôvode, spôsobe vzniku, funkcii, ochrane a miestach výskytu najvýznamnejších mokradí na Slovensku.
Viaceré poznatky získané na tejto prednáške nám pomohli pri ďalšom štúdium na hodinách biológie či geografie, pretože mokrade, život v sladkej a slanej a ochrana životného prostredia sú súčasťou našich školských osnov.
Zaujímavej exkurzie v čistiarni odpadových vôd v Liptovskom Mikuláši sa dňa 28. 5. 2015 zúčastnili žiaci druhého ročníka Gymnázia M. M. Hodžu v rámci projektu Modrá škola. Hneď na úvod sa dozvedeli veľa o dôležitej funkcii čističky v rámci prírody, a tým aj života každého jedného z nás.
Postupne študenti odhaľovali ďalšie fakty o spôsobe prečisťovania odpadovej vody a jej vracania späť do rieky Váh a vodnej nádrže Liptovská Mara. Práve liptovská čistiareň odpadových vôd, jedna z piatich najväčších na Slovensku, zabezpečuje dobrú kvalitu vody tejto vodnej plochy.
Nechýbali informácie o histórií Liptovskej vodárenskej spoločnosti a jej vzniku. Na záver exkurzie študenti priali zaujímavé pozvanie do biologického a chemického laboratória, kde sa každodenne vyhodnocujú vzorky a určuje kvalita vôd Liptova.
„Nikdy nedoceníme skutočný význam vody, až kým nevyschne studňa....“
Thomass Fuller
Gymnázium M. M. Hodžu sa zapojilo do projektu Modrá škola.
Podstatou projektu je naučiť sa vnímať vodu ako strategickú a nenahraditeľnú surovinu, bez ktorej život nie je možný. Cielenými formami zážitkového vzdelávania so zameraním na vodu, jej význam, ochranu a druhotné využitie poukázať na vážnosť problematiky klimatických zmien, podnietiť záujem našich žiakov i verejnosti o túto tematiku.
V rámci zaujímavej, podnetnej a do budúcna nesmierne dôležitej programovej oblasti „Prispôsobenie sa zmene klímy – prevencia pred povodňami a suchom“ je zvýšiť povedomie a vzdelávanie zamerané na oblasť prispôsobenia sa zmene klímy, manažment dažďovej vody. Tieto budú integrované vo vzdelávacích oblastiach Umenie a kultúra, Človek a príroda a prepojené so školským projektom Zelená škola. Ďalej navrhnúť vhodné typy adaptačných opatrení na sekundárne využívanie zrážkovej vody, dosiahnuť, aby dažďová voda dopadajúca na strechu školských budov a priľahlé plochy bola zvedená do existujúceho jazierka, studne i dvoch novovybudovaných zberných nádob a využitá na zavlažovanie. Takto umožní šetriť pitnú vodu a nebude zaťažovať mestskú kanalizáciu. V neposlednom rade bude našou snahou zvýšiť podiel zelene revitalizáciu drevín a trávnatých plôch v areáli školy a vysadiť nové, atraktívne dreviny, ktoré svojím koreňovým systémom budú zadržiavať vodu a takto pozitívne ovplyvňovať mikroklímu okolia školy. Pre spoluprácu na projekte sme oslovili viacerých partnerov: SMOPaJ, ČOV Liptovský Mikuláš, TANAP a ďalších, ktorí nám zároveň pomôžu pri zabezpečení publicity projektu.
Projekt je financovaný z finančného mechanizmu EHP a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Popis prierezovej témy a jej začlenenie do Školského vzdelávacieho programu.
V školskom areáli vládne v posledných dňoch nebývalý stavebný ruch. Prebiehajúce úpravy umožnia,aby dažďová voda, ktorá padne na plochu striech a priľahlých plôch, bola zvedená do existujúcej studne a jazierka a nezaťažovala mestskú kanalizáciu pri prípadnej povodni. V letnom období poslúži na zavlažovanie. Navyše, pre rovnaký účel sme navrhli osadiť dve veľkokapacitné zberné nádoby na dažďovú vodu.
Tieto úpravy sú súčasťou adaptačných opatrení na sekundárne využitie zrážkovej vody prevenciou proti suchu a povodniam realizovaných v rámci projektu Modrá škola a prispejú k šetreniu pitnej vody.
Náš školský areál sa rozzelenal vysadením dohodnutého počtu ihličnatých a listnatých drevín. Mnohé z nich majú svoju jedinečnosť vrámci širšieho okolia. Ich koreňová sústava prispeje k zadržiavaniu vody, upevňovaniu pôdy a tiež zlepší mikroklímu okolia. Pred výsadbou sme si urobili prehľad o vhodných druhoch drevín, ich prínose pre akumuláciu vody. Následne sme sa s odborníkmi z TANAPu poradili o ich najvhodnejšom rozmiestnení. Zainteresovaní študenti pripravili informačný materiál o vysadených druhoch drevín:
Platan javorolistý
• čelaď platanovité
• jedná sa o mohutný strom, ktorý dosahuje výšku aj cez 40 m
• je dominantou ulíc Londýna
• plody v tvare pichľavých guličiek, ktoré na strome visí cez celú zimu
• je plne mrazuvzdorný do -34°C
Zelkova ostrolistá
• čeľaď hrabovité
• jeho domovinou je Japonsko, Čína a Kaukaz
• plodom je oriešok obalený vytrvalým okvetím
• dorastá do výšky 20-30 m
• vzácna, mrazuvzdorná drevina
Ginko dvojlaločné
• čeľade ginkovité
• výskyt týchto rastlín vrcholil v druhohorách
• ginko dorastá do výšky 40 metrov a môže sa dožiť až 2000 rokov
• jediný zástupca nahosemmených rastlín a je pravdepodobné, že pôvodní zástupcovia nahosemenných rastlín sa vyvinuli práve z nich
• v Japonsku, Číne a Kórei je ginko posvätné, tradične sa vysádzalo v okolí chrámov
• semená a listy stromu sa používajú ako liečivo - obsahujú asi 60 účinných látok (rozširovanie ciev, zlepšenie cirkulácie krvi a jej okysličovania, astma)
• dožíva sa úctihodného veku 1 200 až 2 000 rokov
Jarabina Thuringiaca
• čeľade ružovité
• stromy majú široko kužeľovitý Baldachýn a
• dosahujú výšku 10 až 15 metrov
• sú odolné voči teplotám až -29°C
• patrí medzi dvojklíčnolistové rastliny
• plody ešte dlho po dozretí pevne držia na strome a poskytujú potravu vtáctvu
• z jarabiny sa vytvára pálenka – jaribinka – a voľakedy sa pripravoval aj domáci jarabinkový ocot
Jaseň obyčajný
• čeľaď olivovníkovité
• dorastá do 40 m
• patrí k našim najvyšším domácim stromom
• často sa pestuje ako okrasná drevina
• patrí medzi najpružnejšie a najhúževnatejšie dreviny
• v liečiteľstve sa aplikovala najmä jaseňová kôra
• používala sa pri horúčkových ochoreniach a proti zápalom
Jedľa srienistá
● čeľaď borovicovité
● pôvod – Skalisté hory (USA), dorastá do výšky 20m
● zaujme najmä na jar, keď je dvojfarebná vďaka mladému jarnému ihličiu
● rastie aj na suchých piesočnatých pôdach, odolná voči mrazu (aj -30)
● olivovozelené alebo fialové šišky, ktoré dozrievajú v septembri
● často sa vysádza v mestských parkoch, ako súčasť rezidenčnej zelene alebo pri súkromných domoch s väčšími záhradami
Jedľa biela
● čeľaď borovicovité
● pôvod – európske pohoria (Pyreneje, Alpy, Karpaty), dorastá do výšky 50m
● rovný kmeň, ihličie nepichá, šišky rastú dohora
● hranice jej rozšírenia je limitovaná jej nárokmi na vlhkosť a citlivosť voči neskorým mrazom, je aj veľmi citlivá k znečistenému ovzdušiu
● od 60. – 80. rokov 20. storočia po ekologickej katastrofe v niektorých oblastiach našich pohorí takmer vymizla
● využitie: predovšetkým drevo, ktoré sa používalo na vodných stavbách, ďalej ako stavebné drevo, na výrobu škridiel, sudov a pod.
Jedľa „balsamea“
● čeľaď borovicovité
● pôvod – Kanada, USA, výška – až 25m
● ihlice ploché a dlhé, kôra obsahuje lepkavú a intenzívne voňajúcu miazgu
● rozšírenie – najmä Sev. Amerika ale aj lesy, parky a záhrady mierneho pásma
● surová miazga známa ako kanadský balzam a destiláciou sa z neho vyrába kanadský terpentýn
● používa sa ako balzam na pery, kloktadlo, na čistenie rán...
● v USA je to najčastejšie kupovaný vianočný stromček
Metasekvoja čínska
● čeľaď tisovcovité
● pôvod – stredná Čína, výška – aj 60 metrov
● „živá fosília“
● opadavý ihličnatý strom s oddelenými samčími a samičími súkvetiami
● v mladosti sa vyznačuje rýchlym rastom, medzi nahosemennými rastlinami najrýchlejším
● rozšírenie - parky po celom svete, je mrazuvzdorná a nenáročná
● na SVK sa pestuje v Arboréte Mlyňany
Borovica lesná (sosna)
● čeľaď borovicovité
● pôvod - Eurázia
● ihličnatý strom z mohutným, hlboko idúcim hlavným koreňom a široko rozostretou až plochou korunou
● rozšírenie – lesy a parky mierneho pásma
● výrazná kresba letokruhov
● použitie terpentyny (liečive účinky)
Pre sekundárne využitie dažďových vôd sme navrhli osadiť dve akumulačné nádrže na zber dažďovej vody. Postupne boli rozmiestnené na plochu školského dvora. Tieto zásahy vyžadovali dlhodobé naplánovanie, uskutočnenie výberového konania a mnohé ďalšie náležitosti. Nebolo jednoduché rozrušiť existujúcu betónovú plochu, vykovať jamu pre uloženie zberných nádob. Všetky časti nádrží, ktoré zadržiavajú vodu, musia byť v nezamŕzajúcej hĺbke.
Tieto podzemné nádrže sa budú plnohodnotne využívať pri šetrení pitnej vody na účely zavlažovania, ktorú nahradíme dažďovou vodou.
S príchodom teplejšieho a krajšieho počasia sa aj naši študenti zúčastnili „jarného upratovania“. Spoločne sa púšťajú do úpravy školského dvora, pod dohľadom profesoriek biológie. Ekopolochu skrášľujú rovnako ako záhradky, ktoré niektorí majú aj doma, no iní si ich aspoň takto môžu vynahradiť. Pripravujú pôdu ako aj celé prostredie na zasiatie semiačok jari. V areáli školy je po celý rok veľa práce, no zdravé zelené prostredie je nám odmenou za túto námahu.
V školskom areáli sa nachádza studňa, pri rekonštrukcii ktorej bol vybudovaný systém zachytávania vody z časti strechy. Čerpá aj podzemnú vodu pomocou výkonného čerpadla. V letných mesiacoch sa využíva na zavlažovanie ekoplochy. Je to jedno z ďalších opatrení, ktoré nám umožňujú využívať prirodzené zdroje vody a šetriť pitnú vodu.
Počas jarného upratovania sme sa rozhodli zveľadiť aj naše jazierko na školskom dvore. Najprv sme z neho vypustili vodu a potom sa išlo čistiť. Ale to nie je všetko! Okrem iného nám naša vodná plocha poskytla aj možnosť vzdelávania. Možnosť pozorovať vodné bezstavovce sa nám naskytla v týchto teplých dňoch. V jazierku a jeho okolí sme našli rôzne podenky, žižiavky či cyklopy. Teraz, a aj do blízkej budúcnosti, keď je už jazierko opäť v zrevitalizovanom stave, bude jeho účel spočívať predovšetkým v zadržiavaní dažďovej vody zvedenej zvodmi z prislúchajúcej časti strechy, no naďalej bude slúžiť aj na vzdelávanie.
Nasledujúci deň sme po prednáškach z Prašíc cestovali do Piešťan.
Tu sme si v Piešťanskej elektrárni medzi sebou rozdelení v tímoch zasúťažili. Obohacovali sme si svoje vedomosti v rôznych oblastiach či už to bola botanika, alebo úspora vody. Aj my sme tu mali spoločnú prezentáciu našich školských aktivít, ktoré sme za školský rok vykonali. Po „štúdiu“ nasledovalo vystúpenie rapera Rytmusa.
Keď sme sa aj občerstvili, tak naše kroky smerovali k pozorovaniu krás Piešťan. Námestie ako aj Piešťanské kúpele s barlolamačom nás uchvátili.
Presný program vyzeral takto:
Kedy a kde?
Stretnutie je naplánované utorok 23. júna 2015. Program sa začína o 14:00 hod a končí o 17:00 hod. Miestom programu je Elektrárňa Piešťany, Staničná 51, Piešťany
Charakter a základný priebeh programu
Cieľom stretnutia je poďakovať realizátorom a v neformálnej atmosfére inšpirovať všetkých k pokračovaniu starostlivosti o svoje okolie.
Médiá
Na celý program festivalu sú pozvané lokálne a celoštátne médiá. Jednotliví hovorcovia sú médiám priebežne k dispozícii na rozhovory.
Hostia
Inštitúcie
• Rannveig Skofteland, charge d'affaires Veľvyslanectva Nórskeho kráľovstva na Slovensku
• Ján Krak, generálny riaditeľ sekcie bilaterálnych finančných nástrojov Úradu vlády SR
• Miloš Tamajka, primátor mesta Piešťany
Odborní hostia
• Branko Slobodník, dekan Fakulty ekológie a environmentalistiky,Technická univerzita vo Zvolene
• Michaela Havrlentová, Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany
• Zuzana Hudeková, Kancelária hlavnej architektky Bratislava
Hudobný hosť: Rytmus
Moderátor: Juraj Caránek, Seesame
V stredu, 24.6.2015, sme sa ráno pripravili na návrat domov.
